História školy
História školy
siaha hlboko do osemnásteho storočia. V čase osvietenstva, v tomto pre školstvo priaznivom čase sa aj Levičania pokúšali zakladať stredné školy vo svojom meste. Prvé pokusy však boli neúspešné. Až začiatkom devätnásteho storočia sa rád piaristov plne vyslovil za založenie gymnázia v Leviciach. O podmienkach otvorenia gymnázia bola spísaná zakladacia listina medzi provinciálom rádu piaristov a predstaviteľmi mesta Levíc dňa 14. septembra 1815.
Slávnostný začiatok školského roku bol 5. novembra 1815, keď sa na štúdium zapísalo 135 žiakov. Gymnázium v Leviciach si získalo veľmi dobré meno a ohlasy po celom Uhorsku vďaka výborným výsledkom vo vzdelávaní detí. Prichádzali sem na štúdiá aj deti vysokopostavených osobností Uhorska.
Pôvodným vyučovacím jazykom na škole bola latinčina. Po revolučných rokoch 48 a 49 v 19. storočí vydala viedenská vláda nové smernice, podľa ktorých malo vyučovanie prebiehať v náboženskom duchu a vyučovacím jazykom sa stala nemčina a maďarčina. Vtedy sa osemročné gymnázium v Leviciach dostalo do finančných ťažkostí a v roku 1850 bolo zatvorené. Po jednoročnej prestávke sa opäť otvorilo, no len ako nižšie 4-ročné gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským. Počas memorandového hnutia bola škola dokonca zaradená medzi stredné školy s vyučovacím jazykom slovenským, proti čomu sa však jednohlasne postavil profesorský zbor, a tak v tom čase mnohí slovenskí študenti opúšťajú levické gymnázium a odchádzajú študovať na slovenské gymnáziá v Revúcej a v Banskej Bystrici. Keďže sa Levice nachádzajú na etnickom rozhraní, gymnázium zohralo dôležitú úlohu pri upevňovaní maďarizácie a maďarskej kultúry na Slovensku.
Po rakúsko – maďarskom vyrovnaní vznikali nové snahy o rozšírenie školy na úplné osemročné gymnázium. Otvorenie ďalších tried však minister školstva a kultúry podmienil tým, že sa mesto postará o novú budovu gymnázia. Finančný rozpočet na stavbu budovy bol 47 000 zlatých. Dňa 8. júna 1885 bol položený základný kameň budovy, ktorá sa stavala veľmi rýchlo, a tak už 5. septembra 1886 bola nová budova odovzdaná do užívania. Veľkým nedostatkom budovy, ktorá sa onedlho ukázala byť malá, bolo to, že nemala telocvičňu, a tak sa telocvik konal buď na dvore školy alebo v zime v budove učiteľského ústavu. Prvá svetová vojna nezanechala vážnejšie stopy na budove a vybavení gymnázia. Po jej skončení slúžila budova určitý čas ako vojenská nemocnica. Začiatkom školského roka 1919/1920 bolo maďarské gymnázium v Leviciach prevzaté do správy ČSR a postupne sa prebudovalo na štátne reálne gymnázium s vyučovacou rečou československou.“
V roku 1935 bol názov gymnázia v Leviciach zmenený z Reformného štátneho gymnázia na Reálne gymnázium
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk